Pár slov od živích darčekov
26. 9. 2013
Premýšľam, ako začať písať článok o Vianociach a darčekoch a neskĺznuť pritom do lacného klišé. Písať o sviatkoch radosti a pokoja je klišé, písať o predvianočnom strese a ako materiálno potláča ducha Vianoc je rovnaké klišé. Dokonca aj to, že je to klišé, je tiež klišé a už som to tu pár rokov naspäť v článku pred sviatkami spomínala. A takto sa zamotávam… Takže radšej prejdem k veci.
K vianočným sviatkom neodmysliteľne patria darčeky. Skromné či honosné, praktické alebo iba také pre radosť. A aj darčeky živé... Šupinaté, pernaté, ale poväčšine chlpaté. A každý rok pred vianočnými sviatkami všelikto všelikde píše či hovorí o tom, ako zodpovedne treba práve živý darček vyberať. Napriek tomu sa zvyčajne v januári útulky i domácnosti ochrancov zaplnia vyhodenými vianočnými darčekmi.
Ak sa o niečom píše a hovorí pravidelne a aj napriek tomu je efekt, žiaľ, minimálny, človek zvažuje, či ešte míňať energiu. Na druhej strane ale, ak tieto slová zabránia vyhodeniu čo i len jediného živého vianočného darčeka, stáli za to.
Opäť a znovu teda prosím všetkých, ktorí plánujú darovať blízkemu zvieratko, zastavte sa na chvíľku a premýšľajte... Určite bude mať obdarovaný z neho radosť? Naozaj zvieratko chce? A ak ho aj chce, bude mať možnosti sa o zvieratko dobre postarať? Je to záväzok na dlhé roky a tento darček sa nedá vypnúť a odložiť do skrine.
Opäť a znovu prosím všetkých rodičov, ktorí plánujú obdarovať svoje ratolesti zvieratkom - popremýšľajte! Nečakajte, že sa deväť, desať či jedenásť ročné (ale aj o niekoľko rokov staršie) dieťa dokáže o zvieratko postarať úplne samé. Nedokáže. Keď už nič iné, tak kvalitné krmivo a veterinárna starostlivosť si vyžadujú viac, než detské vreckové. Pravidelné venčenie psíka (u šteniatka aj každé dve hodiny), pravidelné čistenie mačacieho záchodíku, upratať v začiatkoch nejakú-tú mláčku či kôpku. To všetko skôr či neskôr spôsobí doma dusno. To už nehovorím o výcviku psa a podobne...
Ďalší krízový moment nastáva, keď už je živý darček doma a ľudia zistia, že vôbec zvieratko vlastne nechcú (Ten chlpáč pôjde z domu!). Pokiaľ máte tú spásnu myšlienku odniesť ho niekam na dedinu a vypustiť, či vyložiť niekam pred vchod do domu (Veď si ho niekto vezme...), stop! Pravdepodobnosť, že zvieratko z bytu v decembri či januári neprežije vonku ani len relatívne krátky čas je, dovolím si tvrdiť, 99 percent. To už mi príde eutanázia humánnejšia.
Riešenia existujú, chcú ale trošku snahy, obetovania vlastného pohodlia a trpezlivosť. Útulky sú plné na prasknutie aj v bežný ročný čas, nieto po sviatkoch. Byť nahnevaný, keď odmietnu prijať chlpatý darček je 1. nespravodlivé, 2. zbytočné. Takže treba skúsiť najprv známych, susedov, kolegov... Možno bude niekto z nich ochotný prichýliť neželaný darček aspoň dočasne. A možno aj natrvalo.
Ak nie, snažte sa nájsť doma dočasné kompromisné riešenie (šteniatko či mačiatko budú obývať napr. iba jednu miestnosť), ktoré by ale nemalo znamenať zanedbanie základnej starostlivosti o živé stvorenie, pretože to už je týranie. Potom by mali nasledovať inzeráty všade, kde sa dá. Internet, tlač... Možností je dnes neúrekom. Určite sa napokon podarí nájsť východisko.
Čo na záver? Snáď len krátko... Pokoj a pohodu počas Vianoc i po nich všetkým ľuďom dobrej vôle a všetkým nemým tváram. A darcom i obdarovaným prajem, aby ani na tieto, ani na žiadne ďalšie vianočné sviatky nemuseli spomínať ako na tie, keď svojou nerozvážnosťou a necitlivosťou spôsobili nejakému zvieratku trápenie či, nedajbože, ešte niečo horšie.